Slavomír Marton
Občas sa strácam
Občas sa strácam. V melanchólii. Proste sa pristihnem, že som smutný. Nie, netrpím depresiami, nie som melancholik, ani neberiem drogy. Proste sedím, spomínam, pri knihe, pri pozeraní televízie, a zrazu sa prichytím, že som smutný. O chvíľu ani neviem prečo. Taký divný pocit. Začnem to rozoberať, analyzovať, riešiť ako nejakú rovnicu a snažím sa rozpomenúť, čo to vlastne bolo. Ale vždy si potom poviem „radšej kašlať na to, než aby ma to zase chytilo“.